Pod vedením Škodových závodov

Po vzniku Československej republiky sa lodenica dostala pod správu Ministerstva verejných prác (1919-1923). Zamestnávala viac ako 150 ľudí. Stavba lodí prebiehala na šikmom sklze, na drevených podkladoch. Plavidlá vyťahovala ručnými vratidlami polovica osadenstva.

Keďže lodenica stratila svoju konkurencieschopnosť v porovnaní s inými dunajskými lodenicami, vedenie navrhlo vykonávať opravu plavidiel.
Vláda však plánovala rozvoj riečnej plavby, teda aj lodiarskeho priemyslu, preto Škodovým závodom ponúkla prenájom komárňanskej lodenice. Vďaka dohode z roku 1923 sa rýchlo modernizovala stavba lodí. Výhodou bolo, že Škodové závody vyrábali aj väčšinu komponentov lodných konštrukcií. V tomto období postavili loď typu vlečného remorkéra pod názvom Bratislava. Československým, rumunským, tureckým, juhoafrickým a iným plavebným spoločnostiam dodávali nákladné člny a tankové člny.

Postavila sa aj kalová loď pre Prahu, loď typu remorkér Paris pre spoločnosť SMD, vlečný čln ISA a vlečná loď Senegal pre ČSPD, loď typu bager s názvom Kriváň, štyri vlečné kolesové lode pre čínskych obchodníkov a celý rad iných plavidiel. V tomto období začali aj stavbu známych lodí Generál Štefánik a Prezident T. G. Masaryk. Loď Prezident T. G. Masaryk odovzdali v roku 1932 Československej plavbe dunajskej. Slávnostného spustenia na Dunaj a krstu sa zúčastnil aj prezident T. G. Masaryk. V roku 1935 prebehla prestavba lode Masaryk na vojenskú hliadkovú loď a počas druhej svetovej vojny ju poškodili spojenecké sily bombardovaním. Opravu lode vykonali v roku 1956 a po niekoľkoročnej prevádzke slúžila ako plávajúci pontón komárňanskej lodenice, kým ju v roku 1978 nezošrotovali.

Úplnú elektrifikáciu lodeníc vykonali Juhoslovenské elektrárne v roku 1926, vďaka čomu mohli zaviesť pokrokové technológie stavby lodí a opravy lodí. Napríklad začiatkom 30-tych prešli pri výrobe plavidiel z nitovania na zváranie elektrickým oblúkom. Zváranie ako jedna z najdôležitejších výrobných metód lodiarskeho priemyslu má teda v Slovenských lodeniciach Komárno, a. s. už osemdesiatročnú tradíciu, na ktorú nadväzujú aj dnešné základné kurzy zvárania, zaškolenia na rezanie a drážkovanie, ako aj prípravné kurzy pre skúšky podľa Európskej normy (EN). Tieto kurzy zvárania a certifikáty zvárania vo vlastnej zváračskej škole lodeníc plne zodpovedajú kritériám STN, EN a prebiehajú pod dozorom VÚZ – PI, Germanischer Lloyd a SLV Hannover.

V Komárne sa narodila aj Princess Elizabeth

Pre anglickú dunajskú plavebnú spoločnosť Anglo-Danubian začali v roku 1933 stavať trojvrtuľovú motorovú loď typu remorkér s názvom Princess Elizabeth. Bola v tom čase najmodernejšou loďou na Dunaji.
V roku 1936 získala lodenica unikátnu odjednávku od československej vlády na motorový čln Bratislava pre rumunského princa Michala. Na nasledujúci rok pokrstil predseda československej vlády Milan Hodža tri motorové tankové lode (Štúr, Vajanský a Moyzes) na prepravu minerálnych olejov z Rumunska do Československa. Tieto lode patrili v tom čase medzi najvýkonnejšie svojho druhu.

Prežitie druhej svetovej vojny

Vzhľadom na odstúpenie územia južného Slovenska Maďarsku, bol v októbri 1938 evakuovaný majetok Škodových závodov a československého štátu z komárňanskej lodenice do Bratislavy, kde ostal jediný dunajský prístav Československa. Škodove závody – v snahe doriešiť otázku lodenice v Komárne začali rokovať s maďarskou vládou a so spoločnosťou Magyar Folyam- és Tengerhajózási Részvénytársaság (MFTR). Na základe konzultácií dovŕšila lodenica v roku 1940 stavbu lode typu remorkér s názvom Andrej Hlinka pre Slovenskú dunajplavbu.

V komárňanskej lodenici po prevzatí spoločnosťou MFTR pracovalo približne 140 pracovníkov, ktorí vykonávali opravu lodí. Uskutočnila sa aj stavba lode Komárom; tento remorkér spustili na vodu v roku 1943. Keď sa sovietske vojská priblížili ku Komárnu, koncom roka 1944 odsunuli lodný park MFTR a časť materiálu lodeníc do Nemecka.
Komárňanskú lodenicu potom podriadili Sovietskej armáde a z hľadiska odborného Povereníctvu dopravy a verejných prác. Obnova sa začala už na jar 1945; prvoradá bola úprava budov a infraštruktúry, ale aj oprava lodí Sovietskej armády.

Návrat pod Škodove závody

Povojnová vláda dala lodenicu v Komárne do prenájmu Škodovým závodom od augusta 1945. Hlavný dôraz sa vtedy kládol na opravu lodí poškodených vojnou, práce sa vykonávali predovšetkým pre Československú plavbu dunajskú a sovietsku armádu.
Do vlastníckych vzťahov lodenice zasiahli – ako do života celej krajiny – znárodňovacie dekréty. Zo Škodových závodov vytvorili najväčší národný podnik, ktorého súčasťou sa v roku 1946 stala aj komárňanská lodenica. Vďaka povojnovým potrebám rástol počet objednávok na stavbu lodí (predovšetkým nákladných lodí), ale aj na opravu plavidiel rôzneho druhu.