Súčasťou Závodov ťažkého strojárstva

V roku 1965 sa Slovenské lodenice v Komárne stali súčasťou trustu Závodov ťažkého strojárstva (ZŤS) so sídlom v Martine. Tento rok priniesol zo sebou aj živelnú pohromu, ktorá poznačila aj výrobu v lodeniciach: začiatkom júna stúpla hladina Dunaja natoľko, že bolo rozhodnuté urýchlene demontovať aj časť strojných zariadení na stavbu lodí a opravu lodí . Aj keď sa 12. júna začali stavať ochranné hrádze, voda zaplavila lodenicu.

V roku 1966 lodenica odovzdala Československej plavbe dunajskej prototyp dunajskej motorovej nákladnej lode DNL 2000 s názvom Váh. Toto plavidlo bolo už plne mechanizované.

Nasledujúci rok spustili na vodu ďalší prototyp motorovej nákladnej lode MNL 2700 na dopravu hromadného sypkého a všeobecného kusového materiálu, ktorá mohla plávať na všetkých vnútrozemských vodných cestách Československa. Významná inovácia sa viaže k roku 1968, kedy dali do prevádzky lodný výťah. Týmto získala komárňanská lodenica unikátne transportné zariadenie s nosnosťou 3200 t, ktoré značne rozšírilo možnosti Slovenských lodeníc pri stavbe lodí a oprave plavidiel. Pri stále sa rozširujúcej výrobe lodí s dĺžkou nad 100 metrov sa stala nedostatočnou aj kapacita dostrojovacieho nábrežia a preto do roku 1969 postavili mólové mostíky.

V roku 1971 spustili lodiari na vodu prototyp lode typu traťového a prístavného riečneho remorkéra RR 320. Stavbu lodí a rozvoj obchodu významne ovplyvnilo uzatvorenie mnohostrannej zmluvy medzi krajinami bývalej RVHP o špecializácii výroby lodí platnej od roku 1972. Dohoda umožnila lodeniciam v Komárne realizovať stále náročnejšiu stavbu lodí – predovšetkým technických plavidiel.

Na rok 1973 zhotovili prototyp riečno-morskej nákladnej lode RMNL 2700 určenej najmä na dopravu dreva, obilia, uhlia a rudy. Z tejto série nákladných lodí sa za nasledujúce desaťročie vyrobilo 79 kusov. V roku 1973 odovzdali prototyp najväčšieho riečneho bagra na svete KBT 400/200. Táto loď s moderným triediacim zariadením mala výkon 450 kubíkov zeminy za hodinu a pri bagrovaní dosiahla aj 15 metrov . Tento bager získal na XVI. strojárskom veľtrhu v Brne roku 1974 zlatú medialu.

Výnimočný bol aj projekt osobnej lode OL 400, spustenej na vodu v roku 1975 a pokrstenej na meno Valerian Kujbyšev. Bola vybavená pre 380 cestujúcich a 81 členov posádky, klimatizovaná. Vzhľadom na rozmery demontovali jej nástavbu a konečná montážna fáza stavby lode sa vykonala 1700 kilometrov od Komárna, v prístave Kilija. OL 400 uznali v Československu za technicky dokonalý výrobok.

V 70-tych a 80-tych rokoch predstavovala stavba riečnych, riečno-morských, jazerných lodí a plávajúcich zariadení až 80% celkovej produkcie. Lodenicu však v tomto období rozšírili aj o halu na mimolodnú výrobu.

Prototyp lode typu bagra KB 160/60 s menom Považie odovzdali v roku 1978. V rokoch 1977 a 1978 vybudovali výpočtové stredisko, čím sa lodenica pripravila na explóziu počítačovej technológie, ktorá nastala po roku 1989. V roku 1982 spustili na vodu tlačný remorkér TR 1000 s menom Sitno. V oblasti technologických plavidiel sa realizoval súbežný vývoj bagrov KBT UFA a KB KAMA – oba boli vyvinuté na prevádzku v klimatických podmienkach sibírskej oblasti.

V roku 1983 bol spustený na vodu prototyp riečno-morskej nákladnej lode NL AMUR, ktorá bola schopná na prepravu 3000 ton zmiešaného tovaru. Do začiatku 90-tych rokov z nej firma Sudoimport prevzala 45 kusov. V roku 1984 uviedli do prevádzky prvú a v roku 1987 druhú časť automatizovaného pracoviska (AVS), čím sa urýchlil tok materiálu do procesu stavby lodí a opravy lodí.

V roku 1986 spustili na vodu loď typu tlačný remorkér TR 1000 M s názvom Adony ped maďarskú plavebnú spoločnosť MAHART. Tlačno-ťažný remorkér ARKUS projektovaný sa sibírske rieky bol hotový v roku 1990.

Prototyp botela s názvom Gracia dokončili v roku 1991. Bolo to luxusne zariadené štvorpalubové plavidlo, vybavené reštauráciou a barom pre 70 hostí . Spolu so svojou sesterskou loďou Fairway slúži návštevníkom Bratislavy.
V lodenici v tomto období pracovalo – vrátane odborného učilišťa, kultúrnych, rekreačných a predškolských zariadení – 4623 ľudí.