Výstavba novej lodenice
Technologické vybavenie lodenice v Komárne však začalo čoraz menej zodpovedať zvyšujúcim sa požiadavkám plavebných spoločností Československa a zahraničia, najmä Sovietskeho zväzu. Vývoj stavby lodí, rast riečnej plavby a námornej plavby si vyžiadali inováciu podľa najnovších trendov lodiarskeho priemyslu. Škodové závody sa preto na základe nájomnej zmluvy zaviazali vybudovať modernú lodenicu s kapacitou na stavbu 50-60 lodí ročne. Dňa 23. apríla 1947 slávnostne položili základný kameň novej lodenice.
Vybudoval sa medzi inými lodný výťah s posuvňou pre manipuláciu a spúšťanie lodí. Lodenica sa rozšírila aj o prípravovňu a vonkajšiu žeriavovu dráhu, ako aj mnohé iné jednotky, potrebné k stavbe lodí a oprave lodí. Vďaka týmto inováciám sa lodenica stala na rozlohe 37 ha najväčším a najmodernejším podnikom na sériovú výrobu nákladných lodí a osobných lodí v strednej Európe. Rástol aj počet zamestnancov rôznych lodiarskych profesií. Kým koncom roku 1945 pracovalo v starej lodenici zhruba 300 ľudí, o rok už 400 a na rok 1952 sa ich počet zvýšil až na 2391. Prioritnou úlohou lodenice bola zaškolenie novej pracovnej sily podľa osvedčených metód Škodových závodov. V zriadenej závodnej škole práce prebiehali rôzne školenia, z ktorých medzi najúspešnejšie patrili základné kurzy zvárania elektrickým oblúkom. Odborná výchova učňov pre potreby komárňanských lodeníc sa začala už v decembri 1945.
Vedenie lodenice rozhodlo v roku 1958 zriadiť vlastnú organizačnú zložku na konštrukciu lodí a projekciu plavidiel. Vďaka systematickej príprave sa kvalifikovaní pracovníci stali jednou z najväčších devíz komárňanskej lodenice na celom svete – a je to tak dodnes. Slovenské lodenice Komárno opäť ako samostatný podnik Vyčlenením lodeníc z národného podniku Škodových závodov sa dňom 1. januára 1950 vytvoril samostatný podnik Slovenské lodenice Komárno. V novootvorených výrobných priestoroch sa začala stavba lodí a oprava lodí v roku 1950. Išlo predovšetkým o nákladné lode pre Sovietsky zväz, ale aj pre iné krajiny socialistického bloku a pre Československú plavbu dunajskú. V tomto období sériovo stavali lode typu riečny remorkér RR 800, dieselelektrická osobná loď OL 800. Od roku 1952 prebiehala aj stavba osobných lodí už sekciovým spôsobom: princíp spočíval v rozdelení lodného telesa na plošné, poloobjemové a objemové sekcie.
V roku 1958 spustili v komárňanskej lodenici na Dunaj prototyp motorovej osobnej lode MOL 1575, dovtedy najväčšej a najmodernejšej, ktorá sa v tomto lodiarskom podniku vyrábala. V tom istom roku odovzdali aj prototyp plavidla typu korčekového bagra KDB 100 pre ťažbu štrku a piesku a na úpravu plavebných ciest. V Slovenských lodeniciach Komárno to bol významný medzník v stavbe lodí: začala sa výroba technických plavidiel. Tretí úspešný prototyp tohto obdobia predstavovala loď typu riečneho remorkéra RR 1100.
Rok 1959 priniesol ďalší rozvoj: lodenica rozbehla aj mimolodnú výrobu - vyrábala nádrže a rámy pod naftové motory. Začiatkom 60-tych rokov minulého storočia k nim pribudli oceľové konštrukcie pre elektrárne Tušimice a Nováky, potrubné mosty pre Východoslovenské železiarne Košice, ale aj iné výrobky, zariadenia, ktoré nie sú spojené so stavbou lodí a opravou lodí. Svedčí to o odbornej všestrannosti komárňanských lodiarov, vďaka ktorej je lodenica i dnes schopná – v spolupráci so svojimi dcérskymi a partnerskými firmami – vyhovieť celému komplexu požiadaviek, ktoré so stavbou lodí a opravou lodí súvisia len okrajovo.
V roku 1960 sa začala stavba prototypu motorovej nákladnej lode MNL 2000, ktorá bola nosným výrobkom 60-tych rokov. Táto nákladná loď určená na dopravu hromadného a kusového materiálu mohla plávať na všetkých vnútrozemských vodných cestách. Podľa požiadaviek sovietskeho zákazníka sa z nej vytvoril aj typ motorovej chladiarenskej lode MCHL 600/900. V každej zo štyroch nákladných priestorov sa mohla udržiavať iná teplota. Prevážal náklad, ktorý zodpovedal nosnosti 270 železničných vagónov. Z lodenice v roku 1964 vyplávala aj vtedy najväčšia bagrovacia súprava postavená z lodí a iných plavidiel na Dunaji.
